Dardželing a Sikkim – najlepší čaj sveta pri nezabudnuteľnom východe slnka

Kde rastie najlepší čaj na svete? Obľúbený horúci nápoj má svoje korene v Indii a pojem Dardželing nie je len značkou čaju, ale aj mesta s najlepšími čajovými plantážami sveta. Prečo práve tu v okolí zažijete najkrajší východ slnka v živote?

Posaďte sa, začítajte sa a nechajte sa preniesť do sveta mágie, naša himalájska železnica už vyráža zo stanice Darjeeling.

Naša cesta sa začína v Darjeelingu (alebo Dardželingu), respektíve na vojenskom letisku Bagdogra. Dávajte si pozor, nesmie sa tu fotiť! Indickí vojaci sú na to veľmi hákliví a budú od vás chcieť, aby ste fotku zmazali. Nevadí, pretože čoskoro začíname stúpať – cesta z Bagdogry do Darjeelingu je totiž nesmierne kopcovitá, úzka, a teda náročnejšia. No tie nádherné výhľady, ktoré sa nám čoskoro ponúknu, stoja naozaj za to.

Čarovný Darjeeling by sme mohli pomenovať aj Nádherné výhľady – v prípade indického mesta by išlo o príznačný názov. Bystriny tečúce z hôr, nekonečne hory, orchidei, magnólie, dokopy asi 4 000 druhov rastlín… To všetko nám priam ukradlo zrak.

Aj fauna Darjeelingu je neuveriteľne rozmanitá a patrí do nej podľa mňa aj najkrajšie a najmilšie stvorenie – panda červená, o ktorej ste už určite počuli. Ak nie, poviem vám o nej viac v tomto blogu.

Po tom, ako sa dostaneme do cieľovej destinácie, vystupujeme, no nesmieme si zabudnúť obliecť mikinu, v Dardželingu je stále chladnejšie – veď sa nachádzame vo výške 2 050 m.n.m. A práve počasie bolo jedným z dôvodov k vybudovaniu mesta. Prijemná teplota v Darjeelingu bola útočiskom pre britských vojakov a práve toto mesto slúžilo ako letné sídlo a sanatórium, kam chodili Briti oddychovať.

Pôvodne postavili indické mesto v Západnom Bengálsku pre 10 000 obyvateľov. Dnes tu žije 120 000 ľudí, ale na šarme mu to vôbec neuberá. Darjeeling je medzinárodne známy ako turistická destinácia vďaka svojmu nádhernému výhľadu na Mt. Kanchandzonga (tretia najvyššia hora sveta a najvyššia hora Indie, po slovensky Kančenčonga), ale aj čajovému priemyslu a himalájskej železnici, ktorá je na zozname svetového dedičstva UNESCO.

To, čo je na Darjeelingu a jeho okolí úplne najkrajšie, je výhľad na celé pohorie Singalila spolu s Kančenčongou, Bhutánske Himaláje a časť pohoria Everest. Ani neviem, čo vám skôr ukázať. Toľká nádhera… A napriek tomu odporúčame v BUBO pridlho sa nekochať, ale ísť skoro spať a dať si veľmi skorý budíček. Nechcete totiž zmeškať najkrajší východ slnka na svete.

Už o 4.30 h ráno vyrážame na Tigrí vrch (2 600 m.n.m., 40 min cesty). Nebojte sa, tigre tu už dávno nežijú, ale keďže ste v rozprávkovej oblasti, naskytne sa vám magický pohľad na Kančenčongu.

Je skoro ráno, možno vám ešte klipkajú oči, no majestátny výhľad na štíty Kančenčongy a prvé lúče slnečného svetla – to vás zaručene prebudí. Vďaka takýmto výhľadom je Tigrí vrch perfektným miestom na pozorovanie tejto hory. Keďže sme príliš nízko, sme v tme a ako svetlo nádeje z tmy vychádza slnko a dotýka sa vrcholov Kančenčongy.

Neuveriteľné! Everest sa na vás pozerá z diaľky a umocňuje malebnú krásu lokality. Zasnežená hora vyzerá v čase východu slnka výnimočne a očarujúco. Slová došli, už si len vychutnávate silu momentu. Osvietené osemtisícovky ako na dlani a v okolí výkriky mužov, ktorí predávajú čaj. Stojí menej ako 50 centov a chutí výborne, i keď s cukrom to, ako vždy, prehnali. Moment krásy, ktorý premenil ranné minúty na najkrajšie v živote, sme si užili do sýtosti. Slnko zohrialo vzduch, vznikol opar a my sa ponáhľame na raňajky.

Už vieme, že musíme ísť skôr, nech nezostaneme trčať v dopravnej zápche. Už sa nevieme dočkať, kedy budeme na raňajkách. Čo nám pripravili? V našom skvelom hoteli Dekeling sme my BUBO ako doma. Ešte pred tým, ako začneme jesť si odchlipneme z dardželinského čaju a prehodíme cez seba deku pri pohľade na ospalé mesto. Môže byť ten čaj taký dobrý? Sila okamihu precítená znovu.

Pozor, v rámci ideálneho programu v Dardželingu nemožno prokrastinovať či leňošiť, pred nami je nabitý program. Máte radi cestu vlakom? A čo tak si užiť hodinovú jazdu himalájskou železnicou? Nasadať, BUBO má lístky!

Všetky tri železnice sú stále plne funkčné. No a my, lovci zážitkov, ideme do mestečka GHOM, aby sme si pozreli miestnu ZOO, Himalájsky inštitút a, samozrejme, nemôžeme zabudnúť ani na gurmánstvo a skvelý obed.

Vystúpili sme v Ghome a troška sa prejdeme po koľajach, veď prečo nie. Je to dovolené a práve na nich je život naozaj rozmanitý. Ľudia tu predávajú rôzne špeciality, ale ak ste si napríklad zabudli sveter, práve tu ho kúpite.

Nemajte obavy, pokiaľ ide vlak, ľudia začnú kričať a sťahovať svoje provizórne stánky. Taký je indický chaos v praxi, pre mnohých aklimatizácia šokom a zážitok aj pre tých, ktorí Indiu už poznajú. No už vchádzame do ZOO. Súčasťou komplexu je aj práve Himalájsky inštitút a múzeum. To si pozrieme spoločne a ja už objednávam obed v lokálnej reštaurácii.

Všetci sme si obľúbili a jednohlasne odporúčame jedlo tukhpa. Ide o veľkú polievku s rezancami, zeleninou, prípadne vajíčkom. Obľúbená je kuracia, ale aj vegetariánska verzia. Potom si dáme hodinku rozchod, aby sme si mohli pozrieť zvieratá, ktoré tu našli útočisko. Medzi nimi aj moja obľúbená panda červená.